Prípadové štúdie na kinetiku premien v polyméroch

Portfolio Description


Cieľom modulu je predstaviť základné teoretické prístupy ku kinetike premien rôznych materiálov a uplatniť ich najmä pri polyméroch. Špeciálne prípady sú uvedené pre kinetiku polymerizačných reakcií, sieťovania a kryštalizácie s použitím dát z diferenčnej kompenzačnej kalorimetrie (DSC). Predstavené a demonštrované sú rôzne metódy na simuláciu dát. Tiež sú uvedené základné rovnice používané na štúdium termického rozkladu materiálov ako aj ich aplikácia na experimentálne dáta degradácie polymérov. Použité boliizokonverznéa model-fitting metódy na výpočet aktivačnej energie a predexponenciálneho faktora a na stanovenie reakčného mechanizmu.

Cieľom lekcie je zoznámiť študentov s kinetikou polymerizačných reakcií teoreticky aj experimentálne. Prezentovanáje aplikácia DSC na sledovanie kinetiky polymerizácie s dôrazom na jej výhody a nevýhody. Prezentované budeaj použitie mechanistických a izokonverzných prístupov k modelovaniu kinetiky polymerizácie založenej na DSC dátach.

Cieľom modulu je predstaviť základné teoretické prístupy ku kryštalizačnému procesu rôznych materiálov a použiť ich na dátach pre polyméry. Prezentované sú rôzne metódy simulácie kinetiky kryštalizácie s dôrazom na rozličné prístupy: teoretické spracovanie experimentálnych dát pomocou izokonverzných a model-fitting metód.

Cieľom lekcie je predstaviť výhody a možnosti použitia DSC pri meraní kinetiky vytvrdzovania/sieťovania. Budú rozoberané teoretické modely a izokonverznémetódy aplikované na kinetiku vytvrdzovania.

Prezentované budú aj konkrétne prípadové štúdie použitia DSC pri meraní kinetiky vytvrdzovania zubných materiálov, epoxidových živíc a tvorby hydrogélu.

Cieľom je predstaviť základné rovnice používané pri štúdiu termického rozkladu materiálov a ich aplikáciu na experimentálne dáta degradácie polymérov. Špecifické príklady: (a) čo sa stane, keď použijeme experimentálne dáta a vopred dané teoretické dáta pre fitovanie;(b) problémy s identifikáciou modelu a parametrov pri použití experimentálnych dát získaných s jednou rýchlosťou ohrevu;(c) postup pri fitovaní experimentálnych dát pomocou izokonverzných a model-fitting metód na výpočet aktivačnej energie a predexponenciálneho faktora a na určenie reakčného mechanizmu;(d) zavedenie kombinovaných mechanizmov, ako aj problémy s výberom správnej kombinácie.